Veľkosť človeka je daná nielen jeho úspechmi, výsledkami či vzdelaním, ale hlavne ľudskosťou, ktorou ovplyvňuje životy nás ostatných. Práve vďaka ľudskosti je pre mňa Vladimír Ďurišin nedostižným pojmom, osobnosťou a prirodzenou autoritou hodnou nasledovania. Ďakujem, že smiem byť jeho priateľom.
Plk. v.v. RNDr. Vladimír Ďurišin (1958) – zakladajúci a dlhoročný riaditeľ Odboru kynológie Prezídia PZ (1991-2010), neskôr Odboru kynológie a hipológie Prezídia PZ, vysokoškolský učiteľ, autor odborných kníh, publicista, spisovateľ, športovec – reprezentant Československa v služobnej a policajnej kynológii, medzinárodný rozhodca. Hodnosť plukovník dosiahol v profesionálnej kariére v roku 2004. Je nositeľom viacerých rezortných a mimorezortných medailí a ocenení. V. Ďurišin je absolventom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odbor všeobecná biológia. Titul RNDr. (doktor prírodných vied) získal v roku 1986 zložením rigoróznej skúšky v študijnom programe virológia. Na Slovensku vytvoril moderný systém policajnej kynológie v bezpečnostnej službe.
Nová koncepcia policajnej kynoló je syntézou Ďurišinovho celoživotného profesijného úsilia o systémové uchopenie problematiky, ktorá sa dlhodobo uchádzala o adekvátne začlenenie v štruktúre policajných činností, policajných služieb a policajných vied. Lajtmotívom jeho činnosti bolo zriadenie policajnej kynológie a hipológie ako samostatných bezpečnostných služieb, ktoré vychádzajú z vedecky presne definovaných teoretických a praktických atribútov povinných pre ich relevantnú pozíciu v sústave bezpečnostných subjektov. Výsledkom uvedených dlhoročných aktivít je dnešný nadčasový formát policajnej kynológie a hipológie, reprezentujúci problematiku v ojedinelom kvalitatívnom rozsahu nielen doma, ale aj v zahraničí.
Ďurišinova kynologická koncepcia prináša systém rozvojových opatrení, ktoré boli uskutočnené v policajnej kynológii po revolučných spoločensko-politických zmenách v roku 1989. Pre trvalý rozvoj danej problematiky je kľúčové, že zásadné inštitucionálne kroky boli realizované prostredníctvom záväzných opatrení prijatých v poradných orgánoch ministra vnútra už v prvej polovici 90. rokov. V tom období inicioval dovtedy neexistujúcu systemizáciu funkcií psovodov na obvodných oddeleniach PZ a zriadenie oddelení služobnej kynológie na okresných riaditeľstvách PZ. Zároveň sa zaslúžil o znovuzriadenie zrušených skupín metódy pachových konzerv v KR PZ v Bratislave a v KR PZ v Košiciach. V rámci odboru založil v roku 1994 Stredisko klasického výcviku služobných psov v Malých Levároch a Stredisko špecializovaného výcviku služobných psov v Bratislave. V roku 1995 zriadil Výcvikové stredisko metódy pachových konzerv odboru služobnej kynológie P PZ v Bratislave. V roku 1996 zorganizoval na Slovensku prvýkrát v Európe Medzinárodnú súťaž policajných psov vo vyhľadávaní výbušnín a v roku 1997 aj prvé majstrovstvá Európy policajných psov vo vyhľadávaní drog, na ktorých sa stali slovenskí psovodi majstrami Európy. Novo rozpracované koncepty samostatnej kynologickej metodológie akcentovali v plnej miere vzájomnú interakciu identifikačných a detekčných psov v širokom žánri praktickej pôsobnosti a boli podkladom pre vznik uceleného systému – teórie policajnej kynológie. Sústava kynologických metód dnes zahŕňa desať akreditovaných kynologických, resp. kriminalistických metód úspešne implikovaných v bezpečnostnej praxi.
Jedinečný rozmer Ďurišinovho sústredeného úsilia o zrovnoprávnenie uvedenej problematiky s tradičnými bezpečnostnými službami, smeroval de facto k existencii plnohodnotnej kynologickej služby, ktorá efektívne existovala v štruktúre slovenskej polície v rokoch 1997 – 1998. Bol to originálny a moderný organizačný model policajnej kynológie, ktorým v uvedenom štrukturálnom formáte nedisponovali ani tradičné a vyspelé bezpečnostné zbory v zahraničí.
Ďurišin v ďalších rokoch participoval na založení oddelenia jazdnej polície v Košiciach. Súčasne mal zásluhu na etablovaní samostatného vyučovacieho predmetu „Policajná kynológia a hipológia“ na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. Bol národným koordinátorom UNDCP – programu OSN v boji proti drogám. Inicioval a zrealizoval projekt vybudovania Stredoeurópskeho výcvikového centra Canispol – Slovakia v Bratislave, ktoré bolo otvorené v roku 2015 z prostriedkov Švajčiarskeho finančného mechanizmu.
Jedným z významných inovatívnych konceptov uvedeného obdobia bolo predovšetkým zavŕšenie procesu kodifikácie služobnej kynológie v zákone o Policajnom zbore v novom oprávnení použiť služobného psa na pachové práce pri sledovaní pachovej stopy osoby, pri vyhľadávaní osôb a vecí a pri pachovej identifikácii osôb a vecí. Prijatím tohto inštitútu legislatívnou novelou všeobecne platného právneho predpisu sa posilnila cesta k uplatneniu výsledkov porovnávania ľudského pachu v trestnom konaní ako rešpektovaného a súdmi uznávaného dôkazu. Po dlhých rokoch právnej stagnácie tak boli v danej problematike vytvorené neopakovateľné legislatívne podmienky na jej etablovanie v sústave orgánov činných v trestnom konaní a v jurisdikcii súdov. V Slovenskej republike špecifikuje tento inštitút predmetnú problematiku v paragrafovom znení, ktorý absentuje v legislatíve iných štátov, nielen v Európe, ale aj vo svete.
Ďurišin v súčasnosti prednáša na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. Od zavedenia výučby nového povinne voliteľného predmetu „Policajná kynológia“ v Akadémii Policajného zboru výrazným spôsobom aktívne pôsobí v rámci edukačnej činnosti akadémie. Počas svojho pôsobenia na Katedre policajných vied, predtým Katedre policajných služieb či policajných činností, publikoval množstvo študijných materiálov a to či už v podobe odborných monografií, vedeckých štúdií či článkov, ktoré desaťročia obohacujú vyučovací proces a umožňujú študentom pochopiť obsah a dôležitosť predmetnej problematiky. RNDr. Ďurišin patrí medzi európske a nebojím sa povedať celosvetové kapacity v danej oblasti. Zorganizoval množstvo vedeckých podujatí, ktoré prispeli k rozvoju služobnej kynológie a hipológie v Európe a vo svete. Do roku 2022 pôsobil aj na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Na univerzite bol garantom predmetu „Služobné zvieratá v praxi. v študijnom programe „Vzťah človek – zviera, jeho využitie v canisterapii a v hipoterapii“. Ako vysokoškolský učiteľ bol školiteľom a oponentom desiatkam poslucháčov pri ich záverečných diplomových a bakalárskych prácach. Každoročne je členom komisie pre štátne záverečné skúšky a obhajoby. Na akadémii PZ učí od roku 2000 predmet „Policajná kynológiu“ a od roku 2010 aj problematiku policajnej hipológie v rámci predmetu „Policajná kynológia a hipológia“. Na univerzite v Košiciach začal prednášať v bakalárskom študijnom programe „Kynológia“ v roku 2008.
Napísal prvú knihu o slovenskej policajnej kynológii – Policajná kynológia na Slovensku (2004); Police Kynology in Slovakia (2004). Je autorom monografií, ktoré sú zároveň vysokoškolskými učebnicami – Policajná kynológia, teória a prax (2016); Systém policajnej kynológie (2020) a spoluautorom ďalších odborných publikácií, vrátane ich anglických mutácií. Policajná kynológia na Slovensku (2009), Policajná kynológia (2009), Výkon a výcvik psov I. diel (2011),Výkon a výcvik psov II. diel (2011) a Police Kynology in Slovakia (2014), Policajná kynológia, teória a prax (2016), Systém policajnej kynológie (2020).
V mladosti sa aktívne venoval civilnej kynológii. Stal sa 2-násobným majstrom Slovenska v brannom viacboji kynológov, získal 2. miesto na Majstrovstvách Slovenska vo výkone psov služobných plemien v kategórii „stopár“, bol dvakrát v širšom výber reprezentácie ČSSR na Majstrovstvách Európy a iné. Bol medzinárodným a národným rozhodcom pre výkon služobnej kynológie a aktívne pôsobil v záujmových organizáciách od najnižších funkcií až po republikové.
V súčasnosti sa okrem pedagogickej práce venuje najmä publikačnej činnosti. Zaoberá sa problematikou policajnej kynológie v systéme jej zaradenia v policajných činnostiach, v policajných službách a policajných vedách. Pozornosť venuje samostatnej kynologickej metodológii a výskumu v oblasti kriminalistických pachových stôp (napr. mantrailing a iné.)
Ďurišina je možné považovať za zakladateľa modernej policajnej kynológie, ktorá nadobudla nový kvalitatívny rozmer po spoločenských zmenách v revolučnom roku 1989. V rannej vývojovej etape uvedeného prelomového obdobia sa podieľal na systémových zmenách a inováciách uvedenej problematiky. Z pozície zakladajúceho riaditeľa odboru kynológie Prezídia PZ v rokoch 1991-2010 koncepčne konštituoval túto bezpečnostnú službu. Jeho rozvojové koncepty priniesli impulzy k efektívnejšiemu využitiu policajnej kynológie v boji proti zločinu, v objasňovaní trestnej činnosti a v zisťovaní jej páchateľov. S podobnou ucelenou koncepciou plnohodnotného a efektívneho uplatnenia uvedenej novo koncipovanej bezpečnostnej služby v trestnom konaní, vo verejno-poriadkovej činnosti, v operatívnej a v pátracej činnosti policajných útvarov nedisponujú v takom diferencovanom rozsahu ani bezpečnostné zbory vyspelých demokratických krajín.
doc. JUDr. Boris Lőffler, PhD.
Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Katedra policajných vied
e-mail: boris.loffler@minv.sk
