Cieľ policajného chovu psov
Účelom policajného chovu je produkovať všestranne použiteľné, psychicky pevné, vyrovnané, sebavedomé, konštitučne silné a zdravé psy vhodné pre službu v náročných podmienkach policajnej praxe. Zámerom systematickej, cielenej plemenitby je odchovať policajné psy, u ktorých je, v podnetovo často nevyjasnených situáciách, úroveň vzruchu a útlmu v centrálnom nervovom systéme vzácne vyrovnaná v prejave tvrdého a nekompromisného zákroku v korelácii s okamžitou ovládateľnosťou po doznení impulzu ohrozenia. Súčasne je úmyslom tejto chovateľskej činnosti docieliť vyhovujúci temperament, vyrovnanosť v požiadavkách na aktívnu spoluprácu so psovodom, nadpriemerné výkony v pachových prácach, výrazné aportovanie predmetov, odolnosť, tvrdosť pri služobných zákrokoch a pod. Zároveň je cieľom zachovať typické morfologické znaky štandardu plemena z hľadiska jeho exteriéru. Z chovateľského pohľadu ide o úlohu síce veľmi náročnú, ale nie nerealizovateľnú. Dôkazom týchto smelých plánov sú často výnimoční jedinci s vysokou chovnou hodnotou, potvrdzujúci reálnosť cieľov plemenárskej práce vykonávanej v Policajnom zbore.
V rámci reprodukcie psov existujú v zásade tri možnosti:
- voľný výber – predstavuje párenie psov vo voľnej prírode
- kríženie – je párenie psov dvoch rôznych plemien
- čistokrvná plemenitba – je párenie psov v rámci jedného plemena
V policajnom chove sa realizuje čistokrvná plemenitba.
Čistokrvná plemenitba psov
Cieľom čistokrvnej plemenitby psov je dosiahnutie a upevnenie požadovaných znakov a špecifických vlastností plemena. Súbor znakov jedinca sa prejavuje jeho vzhľadom , t.j. exteriérom. Súbor vlastností je charakterizovaný temperamentom. V odborne riadenom chove, teda v plemenitbe, ide o dedičné ustálenie typických, geneticky podmienených fyzických a fyziologických charakteristík daného plemena z pohľadu kritérií jeho štandardu.
Genetika je veda o dedičnosti a premenlivosti organizmov. Gén je jednotkou dedičnosti. Gén predstavuje malý úsek dezoxyribonukleovej kyseliny – DNA. DNA je morfologicky tvorená špirálou dvoch vlákien. Je uložená v chromozómoch, ktoré sa nachádzajú v jadre bunky. Alela je určitá forma génu, zapísaná na konkrétnom mieste DNA.
Všeobecné princípy genetického prenosu informácií prvýkrát formuloval opátsky mních Jan Gregor Mendel vo svojich zákonoch:
1) v zákone o uniformite a reciprocite
2) v zákone štiepnych pomerov
Ad 1/ Zákon o uniformite a reciprocite
Tento zákon hovorí o uniformite druhej generácie. Pri párení dvoch homozygotných rodičov sú všetci potomkovia prvej filiálnej generácie – F1 generácie genotypovo aj fenotypovo rovnakí – teda uniformní. Nezáleží pritom, ktorý z rodičov je dominantný a ktorý recesívny, teda platí reciprocita.
Ad 2/ Zákon štiepnych pomerov
Tento zákon pojednáva o nerovnorodosti druhej generácie. Pri vzájomnom krížení dvoch heterozygotných jedincov vzniká generácia potomkov, ktorí sú genotypovo aj fenotypovo odlišní.
Pravdepodobnosť vzniku jednotlivých genotypov je nasledovná:
Homozygotne dominantný jedinec (AA) – 25% , Heterozygotný jedinec (Aa) – 50%, homozygotne recesívny jedinec (aa) – 25%. Genotypový štiepny pomer je teda 1:2:1.
Plemeno
Plemeno je súbor všetkých jedincov rovnakého druhu s typickými fyzickými znakmi a povahovými vlastnosťami. Štandard je tvorený popisom exteriéru a temperamentu daného plemena….
