Vývinové tendencie policajnej kynológie boli na dnešnom území Slovenska historiograficky ovplyvňované zložitými udalosťami, v ktorých sa Európa v období konštituovania bezpečnostných služieb nachádzala. V pomerne konzervatívnom Rakúsko-Uhorsku bola cesta uplatnenia kynológie v žandárstve a v polícii veľmi komplikovaná. Podmienky pre jej vznik a vývoj sa v jednotlivých častiach monarchie značne líšili. V jej uhorskej časti, v tzv. Zalitavsku, kde žili aj Slováci, neboli pod politickou správou Budapešti vytvorené vhodné podmienky pre využitie psov v policajnej službe. Priaznivejšia situácia bola v rakúskej časti monarchie, v tzv. Predlitavsku.
V období Rakúsko-Uhorska policajná kynológia na území dnešného Slovenska neexistovala.
Civilizované štáty Európy zaostávajúcu dualistickú monarchiu v zaradení policajnej kynológie do systému žandárstva a polície v tej dobe predstihli. V uvedenom kontexte boli lídrom v presadzovaní myšlienky využitia psa v bezpečnostných službách predovšetkým Belgicko a Nemecká ríša.
Po prelomení počiatočného byrokratického odporu sa v rakúskej časti kráľovstva počítalo s využitím policajného psa predovšetkým v pátracej službe, a to pri sledovaní pachovej stopy zločinca. S určitým podielom sa rátalo aj s jeho uplatnením v úlohe strážneho a sprevádzajúceho psa, pričom použitie psa „proti človeku“ bolo v tom období de jure úplne vylúčené. Ak ojedinele k použitiu došlo, na psa sa prihliadalo ako na zbraň, a to súčasne s obligatórnymi zákonnými povinnosťami a konzekvenciami, ktoré z toho vyplývali. Pes však ako zbraň definovaný nebol.
V súvislosti so všeobecne nepriaznivými podmienkami a nežičlivému prostrediu v policajno-bezpečnostných štruktúrach monarchie bolo v spomínanom období pre rozvoj problematiky veľkým prínosom vydanie prvých odborných publikácií o výcviku a použití psov 11/,12/ . V ťažkých vojnových rokoch k rozvoju problematiky prispelo aj založenie štátneho píseckého psinca v roku 1915, ktorý okrem produkcie šteniat a výcviku aj kontroloval výkon rozvíjajúcej sa kynológie na žandárskych staniciach. Obe tieto skutočnosti – knižné monografie a psinec – vytvorili neskôr priaznivú platformu ako metodicko-inštitucionálny základ rozvoja policajnej kynológie v novo sa tvoriacom štátnom útvare po roku 1918.
Ani v období 1. Československej republiky však nedošlo k legalizácii použitia psov formou priamej zákonnej úpravy. Významným krokom však bola inštitucionalizácia policajnej kynológie v štruktúre žandárskej správy a neskôr systemizácia funkčných tabuľkových miest psovodov. Organizačná štruktúra sa v tomto období neobmedzila len na zriadenie výcvikového centra v českých Pyšeliach (1925), ale výraznejší koncepčný a metodický vplyv smerom k výkonným útvarom bolo badať už skôr – v zriadení Četníckeho oddelenia pri poznávacom úrade policajného riaditeľstva v Prahe (1922), a najmä Ústredného žandárskeho pátracieho oddelenia (1928), ktoré tvorila aj Skupina riadiaca chov, výcvik a používanie služobných psov…
