Počas prvej Československej republiky reprezentoval policajnú kynológiu na Slovensku len nepatrný počet psovodov slovenskej národnosti. Títo psovodi získavali odbornú spôsobilosť formou výcvikových kurzov v Ústave pre chov a výcvik služobných psov četníctva dislokovanom v českej obci Pyšely. Po zániku spoločného štátu v roku 1939 mali ešte slovenskí žandári možnosť absolvovať kynologickú prípravu v uvedenom zariadení patriacom už ríšskemu protektorátu Čechy a Morava. Slovensko v tom období vlastným kynologickým výcvikovým zariadením nedisponovalo.
Počiatky organizovaného výcviku služobných psov sa u nás viažu k rannému obdobiu vzniku Slovenského štátu. V bratislavskej Mlynskej doline bol v roku 1939 pre Hlavné veliteľstvo žandárstva v Bratislave zaobstaraný zalesnený svahovitý areál s malou prízemnou budovou bývalého zájazdového hostinca. V týchto priestoroch sa postupne uskutočňovala a odborná príprava psovodov a výcvik psov slovenského žandárstva. Dňom 1. januára 1941 bol do funkcie veliteľa prvého výcvikového strediska služobných psov na Slovensku ustanovený Ján Magál. Inštruktorom bol František Križan st.. Ďalším pôsobiskom výcvikového zariadenia sa stali Štubnianske Teplice, (po februári 1948 Inštruktor F. Križan st. s dobermanom boli premenované na Turčianske Teplice). V tomto kúpeľnom mestečku sa od konca roku 1943 až do vypuknutia Povstania v roku 1944, organizoval výcvik dvadsiatich šiestich služobných psov slovenského žandárstva. Odborná príprava ich psovodov sa na tomto mieste vykonávala pod taktovkou Jána Magála z dôvodu uskutočnenia organizačnej zmeny Prezídia Ministerstva vnútra, ktoré výnosom44/ premiestnilo Hlavné veliteľstvo žandárstva Bratislavy do Štubnianskych Teplíc. Veliteľstvo tu pôsobilo od 22. novembra 1943 do 6. septembra 1944.
