Metóda pachových konzerv – Metóda pachovej identifikácie (MPK-MPI) je kriminalistická metóda skúmania pachových stôp osoby v pachových konzervách pomocou špeciálne vycvičeného policajného psa. Je uznávanou problematikou kriminalistickej odorológie – jednej z disciplín kriminalistiky.
Táto metóda predstavuje v súčasnosti teoreticky ucelený systém, ktorý je v kriminalistickej praxi hodnoverným a verifikovaným spôsobom individualizácie osoby. V trestno-procesnej praxi je čoraz viac rešpektovaným dôkazom.
Metóduako spôsob identifikácie pachových stôp v pachových konzervách zavádzali v ČSSR v polovici sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia erudovaní kynologickí odborníci pochádzajúci z prostredia vtedajšej služobnej kynológie VB. Pri jej modifikovaní vychádzali z odborných prameňov získaných v bývalej Nemeckej demokratickej republiky.
Metóda pachovej identifikácie je zatiaľ jedinou relevantnou kriminalistickou metódou skúmania ľudských pachových stôp. Predmetné skúmanie ľudského pachu spočíva v porovnávaní a v pachovej identifikácii ľudských pachových stôp zaistených na mieste činu s porovnávacím pachovým materiálom odobratým od podozrivej osoby. Táto kriminalistická technika umožňuje porovnanie pachových stôp zaistených aj z viacerých miest pri podozrení zo sériovo páchanej trestnej činnosti vykonávanej tým istým zločincom.
Princíp metódy spočíva v porovnávaní a v stotožnení jedinečného individuálneho pachu človeka biologickým detektorom – psom. Samotné porovnávanie a následná identifikácia ľudského pachu sa vykonáva v špeciálnej miestnosti – v kóji, spravidla v rade šiestich až ôsmych sterilných pachových konzerv. V nich sa medzi inými stopami nachádza aj stopa osoby zaistená z miesta činu. Vycvičený policajný pes sa po načuchaní pachu odobratého od podozrivej osoby vyšle do radu pachových konzerv identifikovať predmetný porovnávací pach. V prípade, ak nájde zhodný pach, označí ho zaľahnutím. Tento úkon sa opakuje spravidla päťkrát.
Spôsob pachovej identifikácie osoby nie je charakteristický len pre uvedenú metódu. Proces pachovej identifikácie vycvičeným psom je empiricky overený aj pri metóde mantrailing, pri označovaní osoby z predmetu, pri označovaní osoby zo stopy a pri porovnávaní predmetov. Uvedené spôsoby majú predpoklady po naplnení obligatórnych požiadaviek stať sa rovnocennými metódami zrovnoprávnenými s dnes uznávanou MPK – MPI. V súčasnosti ich policajná prax zaraďuje do oblasti kriminalistickej, resp. kynologickej taktiky.
Primárnym cieľom metódy je individualizácia osoby na základe identifikácie individuálneho ľudského pachu zaisteného z miesta činu a odobraného z osoby podozrivej zo spáchania zločinu. Jej sekundárnym cieľom je aj možnosť vylúčenia osoby podozrivej zo spáchania trestného činu v prípade, ak pes zhodu medzi porovnávanými pachovými konzervami nepotvrdí. To znamená, že orgánmi činnými v trestnom konaní je vyhodnocovaný aj negatívny výsledok porovnania pachových stôp a nie je neuplatnený len tzv. princíp pozitívneho záveru, pri ktorom sa v kriminalistike hodnotia len kladné výsledky kriminalistických metód skúmania.
