Policajná kynológia hľadala dlho svoje legitímne miesto a zaradenie v systéme bezpečnostnej služby. V historickom kontexte jej vzniku a vývoja v štátnych zväzkoch, ktorých súčasťou bolo i Slovensko, t.j. v Rakúsko-Uhorsku, v prvej Československej republike, Slovenskom štáte, v povojnovej Československej republike, v Československej socialistickej republike, v Českej a Slovenskej Federatívnej republike, ale aj v počiatočnom období samostatnej Slovenskej republiky jej nebolo priradené relevantné postavenie. V rámci bezpečnostnej služby našiel pes uplatnenie najprv len v niektorých policajných činnostiach. Neskôr sa postupne presadil aj v profilových policajných službách.
Permanentné úsilie zainteresovaných subjektov o plnohodnotný prienik služobného psa do žandárstva a polície a do ich činností tak trvalo niekoľko desaťročí. Na začiatku týchto krokov, t. j. na konci devätnásteho a počiatkom dvadsiateho storočia si pes prioritne hľadal svoje uplatnenie v bezpečnostnej službe „ako takej“, a to predovšetkým v polícii a v žandárstve. Polícia bola v časoch monarchie, (aj počas prvej Československej republiky) zriadená len vo väčších mestách. Početnejšie vojensky organizované žandárstvo bolo rozšírené na vidieku.
V tom období nebola dostatočne definovaná pozícia psa v systéme bezpečnostnej služby. Pozornosť relevantných autorít sa zameriavala v zásade len na určitý spôsob jeho využitia v policajných činnostiach a v nich na uplatnenie jeho vrodených genetických dispozícií a schopností nadobudnutých výcvikom. Pes predurčený na pomoc polícii dostal pomenovanie sprievodný pes 60/. Významu tohto prvého označenia zodpovedali aj činnosti, ktoré sa od neho v bezpečnostnej službe očakávali14/. Sprievodnému psovi boli rámcovo stanovené aj úlohy spojené s vyhľadaním stratených osôb, vecí a mŕtvol. V nemeckej literatúre bol pes označený za policajného psa v roku 190161/. Dva roky predtým dostal toto pomenovanie aj v belgickom meste Gent.
O niekoľko rokov neskôr termín policajný pes použili niektorí autori 11/, 12/ v samotnom titule svojich publikácií bez toho, aby sa mu v texte osobitne venovali. Aj to bolo dôkazom, že uvedené pomenovanie si v odbornej literatúre stále hľadalo svoj priestor a stabilné uplatnenie.
Pes bol v bezpečnostnej literatúre definovaný a v praxi používaný aj ako strážny pes a pes sprevádzajúci človeka. Rotter za prvú činnosť psa považuje sprevádzanie svojho vodcu
v službe na voľno pri nohe 12/. Ovplyvnenie tejto definície a jednej z požadovaných činností pôvodným Grossovým pomenovaním sprievodného psa je zjavné. Pod novým označením – strážny pes je chápaná skôr ochrana žandára pri jeho sprevádzaní, ako klasický výkon psa pri strážnej službe.
Pes našiel v tej dobe využitie aj v pátraní, ale bez následného použitia „proti osobe“, prípadne „proti mužovi“. Týmto slovným zvratom sa označovalo cielené použitie vycvičeného psa na zadržanie zločincov pri úteku a na prekonanie ich odporu. Dôležitou podmienkou však bola dokonalá ovládateľnosť zvieraťa, tak aby neboli prekročené medze nutnej obrany. Na uvedenú tému sa v okruhu právnikov rozvinula široká polemika o prípustnosti takéhoto použitia psa. Na základe tejto diskusie bolo prijaté stanovisko, že vzhľadom na nedostatok zákonných ustanovení je naďalej použitie služobného psa „proti osobe“ vylúčené.
O psovi, napr. ako o taktickom prostriedku, resp. o policajnej (služobnej) kynológii ako o náuke, teda o odborných termínoch viažucich sa ku konkrétnemu predmetu svojho záujmu, či skúmania kynologická literatúra zatiaľ nehovorila. V odborných kruhoch sa hľadalo len zaradenie a miesto vycvičeného psa, tak aby slúžil cieľu, s ktorým sa s ním v žandárstve a v polícii počítalo. Z pohľadu jeho začlenenia do policajných činností môžeme už opatrne hovoriť o jeho využití v patrole, (dnes v hliadkovej činnosti) 62/, kde sprevádzal žandára, a v pátracej činnosti po páchateľovi trestného činu, teda na mieste činu. Pes postupne nachádzal využitie aj v samostatnom pátraní po osobách a veciach, ale zatiaľ nebol systemizovanou súčasťou problematiky pátrania.
Až o dlhé desaťročia neskôr dospel vývoj problematiky k organickému znázorneniu celej šírky pôsobnosti policajnej kynológie v policajno–bezpečnostnej činnosti jednotlivých policajných služieb. Bolo to prvýkrát graficky vyjadrené v nasledujúcom schematickom návrhu ….
