Kľúčovým slovom uvedenej kapitoly je slovo metóda (po grécky methodos – spôsob, cesta), resp. kynologická metóda. Pod týmito odbornými termínmi si nepredstavujeme len triviálny spôsob k dosiahnutiu určeného cieľa, napríklad na detekciu nebezpečných látok a vecí – drog, alebo výbušnín pomocou psa. K tomu by postačovala iba vhodná metodika výcviku (po grécky methodikos – návodný), teda návod na cvičenie.
Kynologická problematika disponuje nespočetným množstvom efektívnych a progresívnych výcvikových metodík, ktoré sú súčasťou kynologických metód. Samotné metodiky výcviku, ktoré dlhé roky dobre reprezentovali celú kynologickú metodológiu však, nepostačujú na komplexné pochopenie obsahu metód. Najmä, ak nie sú v centre nášho záujmu len všeobecné vedecké metódy skúmania (napr. indukcia, dedukcia, analýza, komparácia a iné), ale predovšetkým špecifické metódy týkajúce sa konkrétnej vednej disciplíny – kynológie. Každá metóda, či už ide o kynologickú metódu, alebo metódu výcviku, musí byt presne definovaná.
Metóda je vo všeobecnosti ucelený, systémový spôsob, ktorý komplexne stanovuje riešenie danej problematiky pomocou jasne definovaných pravidiel, (napr. vedeckých teórií, zákonnej úpravy, špecifických spôsobov a postupov).
Kynologická metóda predstavuje utriedený a koordinovaný súbor už konkrétnych kynologických zásad a ich činností obsahujúcich samotné metódy výcviku a metodiky výcviku, ktoré vecne riešia danú problematiku.
Metóda výcviku je konkrétny spôsob, ktorým sa pes naučí vykonávať konkrétny cvik.
Metodika výcviku je špecifický pracovný postup, resp. návod na dosiahnutie stanoveného cieľa v konkrétnej výcvikovej disciplíne – v poslušnosti, v obranných prácach a v pachových prácach.
