Kynológia bola v minulosti často marginalizovaná. Predstavovala akýsi „ľahký žáner“ v spoločnosti tradičných vedných odborov a vedných disciplín. V spoločnosti však bola prostredníctvom populárneho živočíšneho druhu- psa domáceho (lat. Canis familiaris) fenoménom aktívne zasahujúcim rôznorodé oblasti ľudského bytia, vrátane vnútornej bezpečnosti a ochrany štátu.
Dlhodobá úspešná kooperácia človeka a psa našla uplatnenie psa aj v žandárstve a v polícii. Zaradenie historicky prvého domestikovaného zvieraťa do bezpečnostnej služby sa udialo premiérovo v Európe na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia. S vývojom policajných služieb (najmä pátrania) a policajných vied (napr. kriminalistiky) sa služobný pes stal postupne stabilnou súčasťou moderných ozbrojených zborov.
Nová bezpečnostná problematika dostala pomenovanie služobná kynológia. Bola označovaná len ako taktický prostriedok s osobitnou špecializáciou a pes bol v službe len pomocným bezpečnostným prostriedkom… Tieto, a ďalšie nepresné definície indikovali stav, v ktorom pojem a predmet uvedenej bezpečnostnej sféry neboli jasne vymedzené, rovnako ako zaradenie služobnej kynológie v systéme policajných činností, policajných služieb a policajných vied.
V polícii sa popri názve služobná kynológia začal alternatívne používať aj termín policajná kynológia a služobný pes bol pomenovaný ako policajný pes.
Systémové a koncepčné opatrenia preverené dlhoročnou aplikačnou praxou sa prejavili aj v súvislosti so statusom policajného psa a porovnania jeho špecifickej činnosti s prácou služobných psov iných bezpečnostných zložiek. Policajný pes zaujíma medzi nimi dominantné postavenie. Široké spektrum jeho pôsobenia zasahuje policajno-bez- pečnostnú činnosť v jej hlavných smeroch. Ide najmä