V policajnej kynologickej praxi boli desťročia úspešne používané viaceré spoľahlivé metódy považované za metódy kriminalistickej taktiky bez toho, aby sa nimi kriminalistika osobitne zaoberala. Išlo v zásade o kynologické metódy vyhľadávania, napr. drog, výbušnín, zbraní, mŕtvol a iných, ktoré boli doménou výhradne služobnej kynológie a ktoré boli v v rámci interdisciplinárneho pôsobenia tejto služby využívané operatívnymi pracoviskami najmä kriminálnej polície, ale aj hraničnej a cudzineckej polície a inými. Terminológia uvedené metódy, vrátane mantrailingu, neoznačovala ako kynologické metódy.
____________________________________________________________________________________________
Aj v prípade zavádzania mantrailigu do policajnej praxe bol uvedený postup obdobný. Metóda mantrailing sa stala metódou kriminalistickej taktiky (Ďurišin 2020), ktorá s čoraz väčšou mierou nachádza uplatnenie v činnostiach policajno-bezpečnostných subjektov v zahraničí, najmä v súvislosti s jej efektívnym využitím v boji proti zločinu a pri pátraní po hľadaných a nezvestných osobách pomocou služobných psov. Mantrailing je metóda vyhľadávania osôb na základe individuálneho pachu.
Milí priatelia! Keď sa edícia tejto knižnej publikácie, ktorú teraz držím v rukách, zaslúži o aktivizáciu záchranárskych subjektov – integrovaného záchranárskeho systému a jeho kynologickej špecializácie – mantrailingu do takej miery, že bude zachránený čo len jeden ľudský život, tak jej vydanie malo zmysel. Ďakujem.
Do tajov mantrailingu načrel v období, keď testoval dvoch bladhaundov – ešte PZ a potom následne v rámci klubu Univerzity aj na akadémii PZ, vznikali diplomové práce a podarilo sa nám klasifikoval tento spôsob ako metódu – v rámci atestovaného súbor metodológie.
V rámci modernej Česko – slovenskej a Slovensko – českej kynologickej literatúry pri dosahovaní cieľov, ktoré chcela sprostredkovať svojim čitateľom si zakladala v prvom rade na svojej vedeckosti a definovala kynológiu ako vedu Krajník a kol., ktorá má svoje konštanty – Obligatórne atribúty ako každá náuka.
Jednou z nich je aj samostatná metodológia do ktorej zaradili sme do nej aj Metódu mantrailing, ktorú sme definovali v prostredí nielen záchranárskej kynológie v pátraní po nezvestných osobách, ale hľadali sme cesty v bezpečnostnom prostredí – v operatíve a v pátraní po zločincoch teda pro objasňovaní trestných činov – pátraní po hľadaných, tak ako to definuje zákon po tých ktoré sa dopustili trestnej činnosti. V týchto konotáciách začala metóda mantrailing atakuje aj systém trestného konania, pretože jej výsledky v rámci policajnej kynológie, resp. kriminalistiky vedú k individualizácii osoby, podobne ako je to napr. forenzné metódy i DNA a daktyloskopie. To je obrovský šanca a výnimočnosti zaradiť mantrailing do systému trestného konania, ktoré pri napĺňaní svojich cieľom prináša cenné dôkazy. Takýmto literárnym dôkazom je aj publikácia Luboša Satoru, a ja tejto jeho prvotine držím palce, aby sa držala týchto cieľov a našla si pozorných kynologických čitateľov ale aj odborníkov z prostredia justície a orgánov činných v trestnom konaní. Mantrailing si to zaslúži.
